Analýza rizík v kybernetickej bezpečnosti je nevyhnutným nástrojom na ochranu informačných systémov a dát pred rôznymi kybernetickými hrozbami.

Jedným z prvých krokov pri implementácií kybernetickej bezpečnosti je analýza rizík. Čo to vlastne znamená a čo si pod tým predstaviť? Skúsme sa teda na to pozrieť trošku podrobnejšie a poodhaliť tak zákutia, ktoré sa v analýze rizík skrývajú.

Dôležitá otázka na úvod, prečo by som to mal vlastne robiť? Čo tým získam a čo mi to prinesie? Analýza rizík v kybernetickej bezpečnosti je kritickým procesom, ktorý pomáha identifikovať, hodnotiť a minimalizovať potenciálne nebezpečenstvá a hrozby v informačných technológiách a kybernetickom prostredí.

Táto analýza je dôležitá z niekoľkých dôvodov:

  1. Identifikácia hrozieb: Pomocou analýzy rizík je možné identifikovať možné hrozby, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a integritu informačných systémov a dát. Tieto hrozby môžu pochádzať z rôznych zdrojov a nemusí sa jednať iba o hackerov, prípadne interných používateľov
  2. Hodnotenie zraniteľností: Analyzovaním rizík je možné zhodnotiť existujúce zraniteľnosti a slabé miesta v IT infraštruktúre. To umožňuje lepšie pochopiť, aké časti systému sú najviac vystavené útokom a aké účinné by boli tieto útoky.
  3. Prioritizácia opatrení: Analýza rizík umožňuje identifikovať kritické oblasti, kde by mohli nastať vážne následky pri úspešnom útoku. Toto zase umožňuje lepšie rozdelenie zdrojov a sústredenie sa na tie najdôležitejšie časti systému.
  4. Plánovanie opatrení: Na základe výsledkov analýzy rizík môžete vypracovať stratégie a plány, ako zvýšiť úroveň kybernetickej bezpečnosti. Tieto opatrenia môžu zahŕňať technické riešenia, vyškolenie personálu, pravidelné aktualizácie softvéru a mnohé ďalšie.
  5. Reakcia na incidenty: Analýza rizík môže pomôcť pri príprave na možné bezpečnostné incidenty. Umožňuje vytvoriť plány na reakciu v prípade útoku a minimalizovať škody a straty v prípade úspešného útoku.

Celkovo povedané, analýza rizík v kybernetickej bezpečnosti je nevyhnutným nástrojom na ochranu informačných systémov a dát pred rôznymi kybernetickými hrozbami.

Ako teda na to? Prvým a dôležitým bodom je základná otázka, na ktorú potrebujeme získať odpoveď – čo vlastne potrebujeme chrániť? Čo ma pre nás hodnotu? Čo by nás „zamrzelo“, ak by sme o to prišli? Akými aktívami disponujeme? Bez týchto informácií nebudeme vedieť vypracovať spoľahlivý zdroj informácií do ďalších fáz implementácie opatrení. A čo to je vlastne aktívum? Definícia hovorí, že je to čokoľvek, čo má hodnotu pre jednotlivca, organizáciu, alebo vládu. Inými slovami,  za aktívum sa považuje všetko, čo má pre organizáciu hodnotu (napr. hardvérové komponenty, softvér, informácie, služby, ľudské zdroje, dobré meno a pod.) V praxi to znamená, že je potrebné mať centrálny inventár aktív, k týmto aktívam priradených vlastníkov aktíva, aby bolo možné efektívne riadiť tieto aktíva.

Druhým krokom je identifikácia hrozieb. V tomto si vieme pomôcť existujúcimi katalógmi hrozieb, ktoré sú voľne dostupné na internete, napríklad katalóg National Institute of Standards & Technology (NIST) SP 800-30 – poskytuje návrh približne 100 typických škodlivých udalostí, prípadne norma ISO/IEC 27005, ktorá poskytuje približne 60 hrozieb v 8 kategóriách. Tieto katalógy, samozrejme, nie sú pre potreby analýzy rizík kompletné, ale poskytujú dobrý základ. A čo to teda je hrozba? V analýze rizík sa hrozba označuje za potenciálnu udalosť, alebo situáciu, ktorá môže nastať a spôsobiť nežiaduci dôsledok, poškodenie, stratu alebo negatívny dopad na aktívum.

Cieľom tejto aktivity je definovať pravdepodobnosť hrozby a jej dopad, čo nám dá celkovú hodnotu rizika. Vyššia hodnota znamená vyššiu pravdepodobnosť a vyšší dopad, naopak nízke hodnoty znamenajú, že pravdepodobnosť hrozby, prípadne jej dopad, nebude mať výrazný vplyv na aktíva. No a podľa tejto hodnoty môžeme následne pristúpiť k opatreniam, ideálne najskôr tými, ktoré majú najvyššie hodnoty.

Posledným bodom je riadenie IT rizík. Čo si pod týmto pojmom predstaviť? Riadenie rizík je v prvom rade proces, to znamená, že ak vykonáme analýzu rizík, nie je to dokument, ktorý odložíme do šanónu a viac sa k nemu nevrátime. Riadenie rizika vo všeobecnosti zahŕňa hodnotenie rizika, ošetrenie rizika, akceptovanie rizika  a komunikáciu o riziku. Je to teda neustále sa opakujúci proces riadenia informačných a kybernetických rizík počas celého životného cyklu rizík. A ako môžeme ošetriť riziko? Existujú na to štyri metódy:

  1. Zníženie rizika: Prijímaním opatrení znižujeme riziko.
  2. Presun rizika: Pod týmto pojmom rozumieme „zdieľanie“ rizika s treťou stranou, napríklad formou poistenia, alebo presun rizika na externú firmu.
  3. Vyhnutie sa riziku: Tento postup sa aplikuje v prípade, ak by opatrenie bolo príliš nákladné v pomere k jeho prínosu.
  4. Zachovanie rizika: Akceptovanie rizika, kedy nie je potrebné implementovať opatrenia.

Riadenie rizík musí spĺňať ešte jednu dôležitú úlohu, a tou je komunikácia rizika. Opäť sa jedná o kontinuálny proces, s cieľom poskytovať a zdieľať informácie o rizikách a účinnosti prijatých opatrení.

Riadenie rizík nie je triviálna záležitosť a preto by tento proces mali riešiť odborníci, zdatní v tejto oblasti. Netreba zabúdať, že nesprávne riadenie rizík môže mať častokrát fatálne následky.